Verte, či neverte, ale takto mi to starý otec rozprávali, že na mieste, kde dnes Kláštor pod Znievom v Turci leží, ešte predtým ako na skalnom výbežku hrad povstal, žil starý sedliak a dvaja jeho synovia. Keď prvorodený Ján od otca grunt prevzal a oženil sa, mladší Martin, ktorý sa po celé dni len po lesoch túlal, divú zver pozoroval a rôzne bylinky zbieral, z ktorých všakovaké olejčeky a mastičky tvoril, po dovŕšení 20 liet do šíreho sveta sa schystal – „ Vyberiem sa ja šťastie oprobovať“, povedal. A tak sa aj stalo.
Čítať ďalejVerte, či neverte, ale takto mi to starý otec rozprávali, že na mieste, kde dnes Kláštor pod Znievom v Turci leží, ešte predtým ako na skalnom výbežku hrad povstal, žil starý sedliak a dvaja jeho synovia. Keď prvorodený Ján od otca grunt prevzal a oženil sa, mladší Martin, ktorý sa po celé dni len po lesoch túlal, divú zver pozoroval a rôzne bylinky zbieral, z ktorých všakovaké olejčeky a mastičky tvoril, po dovŕšení 20 liet do šíreho sveta sa schystal – „ Vyberiem sa ja šťastie oprobovať“, povedal. A tak sa aj stalo.
Čítať ďalej
Táto historka sa naozaj stala a je pravdivá. Udiala sa v polovici minulého storočia, uprostred leta, po extrémne horúcom dni a týždni. Nespomínam si už, kto konkrétne prišiel s tým nápadom – prejsť úplne nahý z plavárne, až na korzo v centre Vrútok. Viem len, že to bolo jedno z mnohých huncútstiev starších plavcov, chalanov cca 18 – 20 ročných, ktorí sa tým chceli „zapáčiť“ dievčatám na plavárni. A verte či nie, ono to vždy fungovalo…
Čítať ďalejTáto historka sa naozaj stala a je pravdivá. Udiala sa v polovici minulého storočia, uprostred leta, po extrémne horúcom dni a týždni. Nespomínam si už, kto konkrétne prišiel s tým nápadom – prejsť úplne nahý z plavárne, až na korzo v centre Vrútok. Viem len, že to bolo jedno z mnohých huncútstiev starších plavcov, chalanov cca 18 – 20 ročných, ktorí sa tým chceli „zapáčiť“ dievčatám na plavárni. A verte či nie, ono to vždy fungovalo…
Čítať ďalej
Ráno ma prebudil vtačí chorál a niekde v diaľke nieslo sa, akoby v ozvene, pískanie lokomotívy s pravidelným dunením kolies prechádzajúceho vlaku. So zatvorenými očami som si vychutnával chvíľku, že ma nikto a nič nesúri z postele. Hurááá, začali letné prázdniny – potešil som sa a zaškeril. Ešte včera som sa potil v škole a dnes – poriadne som si zívol – dnes ma čaká zaslúžený prvý deň voľna. Volajú ma Brani, Branko, ale aj Braňo, Branislav, podľa momentálnej situácie, nálady, či môjho správania. Najčastejšie však Brani. S vyznamenaním som absolvoval šiesty ročník v ZDŠ na Pionierskej ulici vo Vrútkach, v triede VI. A. Som plavec, mám 12 preč a vysvedčenie v suchu, v najspodnejšom šuflíku môjho písacieho stola. Škola má na dva mesiace červenú a na mňa už čaká, brigádami na letnú sezónu pripravená plaváreň, so všetkými výhodami, ale aj povinnosťami člena plaveckého oddielu.
Čítať ďalejRáno ma prebudil vtačí chorál a niekde v diaľke nieslo sa, akoby v ozvene, pískanie lokomotívy s pravidelným dunením kolies prechádzajúceho vlaku. So zatvorenými očami som si vychutnával chvíľku, že ma nikto a nič nesúri z postele. Hurááá, začali letné prázdniny – potešil som sa a zaškeril. Ešte včera som sa potil v škole a dnes – poriadne som si zívol – dnes ma čaká zaslúžený prvý deň voľna. Volajú ma Brani, Branko, ale aj Braňo, Branislav, podľa momentálnej situácie, nálady, či môjho správania. Najčastejšie však Brani. S vyznamenaním som absolvoval šiesty ročník v ZDŠ na Pionierskej ulici vo Vrútkach, v triede VI. A. Som plavec, mám 12 preč a vysvedčenie v suchu, v najspodnejšom šuflíku môjho písacieho stola. Škola má na dva mesiace červenú a na mňa už čaká, brigádami na letnú sezónu pripravená plaváreň, so všetkými výhodami, ale aj povinnosťami člena plaveckého oddielu.
Čítať ďalej
Písal sa rok 1939. Boli sme dorastenci PO ČK (plaveckého oddielu Červeného kríža) Vrútky. Posledné, krásne, slnečné, augustové dni sme trávili na plavárni a snažili sme si ich, pred nástupom do školy, „užívať plnými dúškami“. Tieto dni bývajú vždy najvzácnejšie a k tomu, schyľovalo sa k vojne. Boli sme mladí a ešte sme dobre nechápali čo nás čaká…
Čítať ďalejPísal sa rok 1939. Boli sme dorastenci PO ČK (plaveckého oddielu Červeného kríža) Vrútky. Posledné, krásne, slnečné, augustové dni sme trávili na plavárni a snažili sme si ich, pred nástupom do školy, „užívať plnými dúškami“. Tieto dni bývajú vždy najvzácnejšie a k tomu, schyľovalo sa k vojne. Boli sme mladí a ešte sme dobre nechápali čo nás čaká…
Čítať ďalej