Brani Hakel sa plávaniu venuje celý život. Aké boli jeho plavecké začiatky?

Ranné detstvo som prežil v rodnom Bardejove, kde sme sa chodili kúpať do rieky Topľa pod Vinbargom. Voda v nej bola studená, ale pri hraní a šantení nám to nevadilo. V 9 rokoch sme sa presťahovali do Martina neďaleko Vrútockého kúpaliska. Keď som v lete pred začiatkom 4. ročníka ZŠ videl, ako tam trénujú plavci, medzi nimi aj moji spolužiaci, veľmi som zatúžil po tom, naučiť sa plávať a pridať sa k nim.

Až vtedy som sa dozvedel, že môj ocko, Alfonz Hakel, patril v 50. rokoch medzi špičkových bratislavských plavcov. Súhlasil a ja som nastúpil na základný plavecký výcvik do TJ Lokomotíva Vrútky k trénerovi Dušanovi Štekláčovi. Na konci prázdnin sa vo Vrútkach konali tradičné plavecké preteky. Ich súčasťou bol tkz. vložený pretek pre deti, ktorý som na veľké počudovanie všetkých vyhral.

Rýchlo sa ukázalo, že po ockovi som zdedil talent na plávanie. Bol na mňa hrdý a chcel ma čo najviac podporovať. V krátkej dobe si urobil trénerskú licenciu a pridal sa k vrútockým trénerom. Na klubové tréningy sme po lete dochádzali vlakom na krytý bazén do Ružomberka.

Keď v roku 1974 otvorili nový krytý bazén v Martine, prestúpili sme za lepšími podmienkami do klubu TJ ZŤS Martin. V tej dobe sa ocko stal šéftrénerom a ja som trénoval pod jeho taktovkou. V tom istom roku som sa prvýkrát zúčastnil Majstrovstiev Slovenska žiakov a získal 2x 3. miesto. Na ďalší rok (1975) som sa stal viacnásobným majstrom Slovenska žiakov. Vtedy som mal necelých 12 rokov. Nasledujúce dva roky som pod vedením môjho ocka a trénera Jira Mikoláša napredoval a získal ďalšie žiacke majstrovské tituly.

V 2. polroku 9. triedy som odišiel do Bratislavy do Strediska vrcholového športu ku trénerke Vlaste Wawrovej a pretekal za Sláviu UK Bratislava (1978-1980), vtedajší elitný plavecký klub na Slovensku. Neskôr prsiarov, teda aj mňa, trénoval Laco Wawra. Vtedy som sa stal viacnásobným juniorským a seniorským Majstrom Slovenska.

V roku 1980 som ako mládežník prestúpil do Dukly Banská Bystrica ku trénerovi Jiřimu Walterovi. Ako družstvo sme niekoľkokrát vyhrali 1. ligu, Majstrovstvá ČSSR.

Vrcholový šport a tlak na výkony však spôsobili, že som začal mať problémy s kolenami a bedrovými kĺbmi. Preto som po mojom vrcholnom roku 1982 zo zdravotných dôvodov musel prestať plávať. V tom čase som bol držiteľom juniorských slovenských rekordov na 200m prsia.

Mal som šťastie na špičkových trénerov tej doby, ktorí ma viedli nielen kariérne, ale aj ľudsky svojim prístupom. Boli a stále sú mojim trénerským vzorom. Vďačím im za cenné skúsenosti, ktoré dnes ako tréner môžem odovzdávať ďalej.