Leto sa znovu hlási vysokými teplotami. Prázdniny sú ešte len v polovici, ale počet utopených ľudí na Slovensku je už teraz alarmujúci. Začiatok letnej sezóny s extrémnymi horúčavami poznačilo 15 tragických utopení v priebehu dvoch týždňov a ďalšie pribúdajú. V obci Sučany pri Martine sa včera v jazere Ontário utopil 54-ročný muž. Štatistiky však hovoria celkovo až o 120 ľuďoch, ktorí na Slovensku ročne zahynú utopením.
Celosvetovo sa každý rok utopí takmer 300.000 ľudí. Najviac ohrozené sú pritom deti. Utopenie je treťou najčastejšou príčinou úmrtia detí vo veku 5-14 rokov. V horúcich dňoch, keď teplota presiahne 25 °C, je riziko utopenia až päťnásobne vyššie.
Ste bývalý reprezentant v plávaní. Čo je podľa vás dôvodom toľkých utopení v dňoch s veľkými horúčavami?
Faktom je, že plavecká gramotnosť na Slovensku je nízka. Veľká časť populácie sú neplavci, ktorí navyše nie sú znalí zásad bezpečného správania sa pri vode. Keď udrú vysoké teploty a ľudia sa vyberú k vode – pretože prírodných vodných plôch a riek máme veľa – môžu sa nakopiť nešťastné okolnosti. Voda je živel, ktorý vie prekvapiť a môže byť nebezpečný. Treba k nemu mať rešpekt a nepreceňovať svoje plavecké schopnosti. Mnohí podcenia riziká a idú do vody bez sprievodu alebo pri jazerách bez dohľadu plavčíka. V krízovej situácii im potom nemá kto pomôcť. Najčastejšou príčinou utopenia je však konzumácia alkoholu.
Zažili ste niekedy pocit, že sa topíte?
Nie! Môj otec ako bývalý plavec, pretekár a tréner mi od malička vštepoval pravidlá bezpečnosti vo vode a naučil ma základné plavecké techniky. Plávanie nebral len ako šport, ale predovšetkým ako životne dôležitú zručnosť. Nikdy ma pri vode nenechal samého bez dozoru.
Venujete sa vzdelávaniu a tréningu detí, aby sa naučili plávať. Máte na to vlastnú, odskúšanú metódu. V čom je základ tejto metódy?
Metóda Swimm2, ktorú som vyvinul na základe výskumu a mojich dlhoročných trénerských skúseností, spája suchú a plaveckú prípravu s využitím moderných plaveckých pomôcok. Výučba plávania je efektívnejšia a rýchlejšia, keď sa deti naučia rôzne plavecké cvičenia ako kopanie nôh, zábery rúk či nácvik dýchania najprv na suchu a následne ich opakujú vo vode.
Naša inovatívna metóda pozostáva z troch cyklov počas troch rokov školskej dochádzky. Každý cyklus má 20 výučbových hodín rozložených na 10 týždňov, čo deťom poskytuje dostatok času na správne osvojenie si jednotlivých plaveckých spôsobov. Začíname kraulom a znakom, neskôr sa pridávajú prsia. Fyzická záťaž tak nie je nárazová, deti majú čas na regeneráciu a s časovým odstupom dokážu lepšie spracovať mentálne zábrany, ako je napr. strach z vody. Po treťom cykle dokáže 95 % žiakov preplávať 100-200 metrov bez plaveckých pomôcok. Na týždenných plaveckých výcvikoch sa deti plávať nenaučia.
Prečo je dôležité, aby deti vedeli plávať? V čom je rozdiel medzi dospelým a dieťaťom?
Vedieť plávať je základná zručnosť človeka, ktorú keď neovládate, ohrozujete svoj život – bez ohľadu na to, či ide o dieťa alebo dospelého. Okrem toho má pravidelné plávanie pre ľudský organizmus množstvo zdravotných benefitov. Deti sa dokážu naučiť plávať rýchlejšie ako dospelí. Ideálne je využiť zlatý vek motoriky medzi šiestym až dvanástym rokom, kedy si deti prirodzeným a najjednoduchším spôsobom osvojujú pohybové zručnosti v spojitosti s kognitívnymi procesmi. Dospelí majú často rôzne zábrany alebo zafixované nesprávne pohybové návyky. Naučiť sa plávať je však možné v každom veku.
Ako sa „topia“ deti, aké sú špecifiká?
Na rozdiel od dramatického stvárnenia vo filmoch je topenie v realite zväčša tiché, nevýrazné a rýchle. Topiaci má hlavu v záklone s ústami na úrovni hladiny. Nemôže volať o pomoc, pretože lapá po vzduchu. Hladina sa za ním uzavrie za 20-60 sekúnd.
Dajú sa vôbec efektívne zachrániť?
Áno! Treba byť pozorný a všímavý, byť dieťaťu – neplavcovi vo vode vždy na dosah, podať mu pomocnú ruku, keď má problémy udržať sa na hladine. Dôležité je však predchádzať takýmto situáciám a chrániť deti pred utopením vhodnými plaveckými pomôckami, ako sú vesty alebo plavecké pásy. Nafukovacie koleso je hračka, ktorá nedokáže zabrániť nešťastiu. Dieťa sa s ním môže prevrátiť alebo vykĺznuť do vody. Pri výučbe plávania preto treba používať vhodné plavecké pomôcky, ktoré vytvárajú bezpečné prostredie vo vode, a tiež naučiť dieťa techniku sebazáchrany – preklopiť sa na chrbát a dostať sa k brehu.
Aký systém máme na Slovensku, čo sa týka výučby plávania? Je to efektívne? Od ktorej susednej krajiny by sme si mali zobrať príklad?
U nás máme vcelku neefektívny systém výučby plávania prevažne formou týždenných plaveckých výcvikov. Nedbá sa na merateľné výsledky, chýba jednotná metodika a dostatočne vyškolení plaveckí inštruktori, tréneri či školskí pedagógovia. Často sa základný plavecký výcvik na 1. stupni ZŠ zamieňa s orientáciou vo vodnom prostredí, ktorá by sa mala využívať primárne pri výučbe detí predškolského veku. Preto je potrebné inovovať systém plaveckých výcvikov, o čo sa usilujeme aj v rámci Slovenskej asociácie pre školské plavecké výcviky v spolupráci so Slovenskou asociáciou akvaparkov, kúpalísk a plavární (SAAKP) a Združením miest a obcí (ZMOS).
Za vzor by sme si mali zobrať Maďarsko, kde vláda podporuje rozvoj plaveckej gramotnosti a výstavbu bazénov v rámci programu „Plavecký národ“. Cieľom je, aby každé dieťa malo prístup k infraštruktúre potrebnej na výučbu plávania bez ohľadu na miesto svojho bydliska alebo rodinné zázemie. Od roku 2017 tak vzniklo viac ako 40 výučbových bazénov. Maďarské deti absolvujú v rámci vyučovania počas troch rokov spolu 108 plaveckých lekcií a na konci sú schopné preplávať 100 metrov. Výsledkom toho je, že v Maďarsku majú podstatne menej utopených ako na Slovensku.
Generálny partner
Hlavní partneri
Mediálny partner
Regionálni partneri
Partneri
